Chyby a omyly v diagnostike skeletu
H. Poláček(1), K. Zeleňák(1), V. Cisáriková(2), M. Števík(1)
1 Rádiologická klinika JLF a UNM v Martine
2 CT Martin s.r.o., Martin
Diagnostické omyly tvoria až 40 % medicínskych chýb ako celku. Niektorí autori rozlišujú situáciu, keď sa nedarí dopracovať k správnej diagnóze. Alebo diagnóza je nesprávna, či oneskorená. Pre pacienta má najhoršie dôsledky nesprávna diagnóza. Najviac lekárskych chýb sa vyskytuje v chirurgii, gynekológii a traumatológii. V rádiológii zvyčajne rozlišujeme 4 hlavné príčiny.
1) Chybný popis, ktorý môže byť dôsledkom psychologických faktorov, únavy, atď. K tejto chybe môže viesť aj uspokojenie sa s iným, na pohľad zreteľnejším nálezom (SOS – satisfaction of search), alebo ovplyvnenie predchádzajúcimi nálezmi od iného rádiológa, či pri mechanickom kopírovaní nálezov.
2) Chybná interpretácia. Podiel má nedostatočná anamnéza a predchádzajúce vyšetrenia, zlé technické vybavenie (kvalita negatoskopov, monitorov). Prax ukazuje, že rádiológ popíše najvýraznejšiu zmenu a ostatné menej zreteľné nemusí detekovať.
3) Chybné (neuskutočnené) doplňujúce vyšetrenia. Stáva sa, že odporúčané vyšetrenia sú ošetrujúcim lekárom ignorované.
4) Zlyhanie komunikácie. O komunikácii s indikujúcim lekárom, aj telefonickej, je vhodné vyhotoviť písomný záznam (dátum a čas).
Chybné diagnózy skeletu sa najčastejšie vyskytli na urgentom príjme, až 80 % chybných diagnóz tvoria fraktúry. Ďalšie 4 % sú napr. netraumatické lézie (metastázy skeletu, stresové fraktúry, pľúcne infiltráty, PNO, SAH – chybné odčítanie CT).
Anatomicky sú chyby lokalizované v klesajúcom poradí: noha, koleno, lakeť, ruka, zápästie, členok, rameno a tíbia/fibula (Wei, Acta Radiol., 2006).
Chybám možno predísť:
Vykonaním podrobného anamnestického a klinického vyšetrenia. Vykonať základné zobrazovacie vyšetrenia podľa pracovnej diagnózy. Využiť svoje znalosti a zručnosti a dvojitým čítaním. Kriticky aplikovať výsledok zobrazenia do následnej starostlivosti o pacienta.
