Diabetická noha. Diferenciálna diagnostika osteomyelitídy a osteoartropatie

Syndróm diabetickej nohy je podľa WHO charakterizovaný ulceráciou a/alebo deštrukciou hlbokých tkanív nohy (od členka nadol), v spojitosti s neurologickými abnormalitami, s rôznym stupňom ischemickej choroby dolných končatín a veľmi často aj s infekciou. Táto komplikácia sa môže rozvinúť v priebehu ochorenia u 5 – 15 % diabetikov, pričom riziko amputácie dolnej končatiny u pacientov s diabetom je 15- až 40-krát vyššie než v bežnej populácii. Komplikácie postihujúce nohu sa podieľajú najvyššou mierou na morbidite, mortalite a invalidizácii pacientov s diabetom. Včasná a správna diagnostika významne vplýva na prognózu, znižuje riziko nutnosti amputácie končatiny. Hlavným praktickým problémom je diagnostikovať kostnú infekciu v skorých štádiách a oddiferencovať ju od včasného štádia osteoartropatie, čo je zásadné pre zvolenie správnej terapie, ktorá významne ovplyvní prognózu postihnutej nohy. Na diagnostike sa podieľajú takmer všetky zobrazovacie metódy. Okrem základnej rtg snímky je to aj CT a MR, ale aj zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny (scintigrafia, SPECT). V dnešnej dobe je úloha zobrazovacích metód, skúseného diagnostického a intervenčného rádiológa nenahraditeľná.