Urogenitálna tuberkulóza – stále aktuálny problém urológa a rádiológa

Tuberkulóza, a teda aj tuberkulóza urogenitálna, sprevádzajú ľudstvo v jeho celej histórii od pradávna a dôkazy o humánnom postihnutí sú staré viac ako 7 tisíc rokov. Podľa údajov WHO (WHO Report 2008) až temer 1/3 svetovej populácie je infikovaná BK, ročne pribúda asi 9,2 mil. nových prípadov aktívnej tuberkulózy, prevalencia (evidovaných prípadov ochorenia) je 13,9 mil. a ročne zomiera na toto ochorenie viac ako 1,7 mil. ľudí, (t.j. cca 2,5% zo všetkých úmrtí). Táto situácia radí tuberkulózu na 7. miesto v celkovej úmrtnosti, medzi úmrtiami na infekčné ochorenia jej patrí 4. miesto a u dospelých je tuberkulóza najčastejšou príčinou úmrtia na infekčné choroby. Počet zomretých na tuberkulózu je väčší, ako počet úmrtí na AIDS, maláriu a tropické choroby spolu. (5,31,43,44).

Na Slovensku bol vývoj výskytu tuberkulózy v dlhodobom horizonte priaznivý. Kým v r. 1960 bolo hlásených až 7817 novo diagnostikovaných prípadov tuberkulózy (incidencia 140,7 na 100 000 obyvateľov), po 30 rokoch kontinuálneho poklesu bolo v r. 1990 hlásených už len 1451 prípadov (incidencia 27,4 na 100 000 obyvateľov). V období rokov 1990-1994 sa zaznamenal prechodný vzostup incidencie, od r. 1995 incidencia trvale klesá. V r. 2007 bolo registrovaných v Národnom registri tuberkulózy vo Vyšných Hágoch 708 nových ochorení, z toho 455 u mužov a 253 u žien (incidencia celkove 13,1/100 000; u mužov 17,1, u žien 9,1) (graf 1). Geografická distribúcia v rámci SR je nerovnomerná; dlhodobo je najvyššia incidencia v oboch krajoch východného Slovenska, najnižšia je v Trnavskom, Trenčianskom a Bratislavskom kraji (22,26,30,31,32).

Tuberkulóza je ochorenie so silným sociálnym kontextom; pri zhoršených sociálno-ekonomických podmienkach (1. a 2. svetová vojna, prírodné katastrofy veľkého rozsahu) a v oblastiach, kde nie je možné zabezpečiť aspoň minimálny životný štandard, dochádza vždy k výraznému vzostupu jej výskytu (incidencie i prevalencie).

Svetová pandémia HIV-pozitivity, alkoholizmus, narkománia, migrácia obyvateľstva i stále zlá sociálno-ekonomická situácia (sociálna bieda, nevyhovujúca strava, stiesnené životné podmienky) a nezriedka i neadekvátna terapia spôsobili novú vlnu nárastu tuberkulózy vôbec a tiež UGT. Pôvodne liečiteľná choroba na ústupe sa opäť zmenila na ochorenie, ktoré ešte vždy môže dostať každý človek, na ochorenie stále ohrozujúce život chorého. Súčasne údaje o novo zistených ochoreniach svedčia o nutnosti uchovať UGT v diferenciálne diagnostických postupoch urologických ochorení (3,44).

Tuberkulóza ostáva však aj na prahu tretieho milénia závažným celosvetovým problémom a na jeho zvládnutie sú vypracované a realizujú sa rozsiahle celosvetové programy (Stop TB Strategy), na ktoré sa vynakladajú veľké objemy finančných prostriedkov (v r. 2008 až 3,3 bil US$) (44).