Endovaskulárna liečba centrálnych venóznych lézií
M. Malík(1), P. Lesný(1), K. Sláviková(1), Z. Bilická(2)
1 I. rádiologická klinika LFUK a UN Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda
2 Radiológia s.r.o., Bratislava
Pri indikovanej revaskularizácii centrálnych venóznych stenóz a oklúzií v oblasti hrudníka je endovaskulárna liečba metódou prvej voľby. Etiológia akútnych trombotických lézií ako aj netrombotických stenóz a oklúzií zahŕňa široké spektrum procesov a ochorení, ako sú prítomnosť centrálneho venózneho katétra alebo elektród kardiostimulátora, vysoký prietok krvi spojený s dialyzačnou artériovenóznou fistulou, malígne a benígne mediastinálne expanzie, anatomické faktory spôsobujúce kompresiu vena subclavia v kostoklavikulárnom priestore s následnou predispozíciou pre akútnu ponámahovú trombózu (Paget-von Schrötterov syndróm). Ďaľšími príčinami môžu byť fibrotizujúca mediastinitída, rádioterapia, primárny a sekundárny hyperkoagulačný stav. Klinické prejavy centrálnych venóznych stenóz a oklúzii môžu byť rôzne. Na jednej strane je pacient, ktorý je asymptomatický a abnormalita je diagnostikovaná náhodne, na druhej strane je pacient s ťažkou symptomatológiou, kedy je stenóza resp. oklúzia život ohrozujúca, ako je to pri syndróme hornej dutej žily. V diagnostike centrálnych venóznych stenóz a oklúzií majú dominantné postavenie neinvazívne zobrazovacie metódy, dnes najmä ultrasonografia, multidetektorová CT a magnetická rezonancia. V prípade nejednoznačného nálezu invazívna katetrizačná flebografia s možnosťou bezprostrednej endovaskulárnej intervencie.
V endovaskulárnej liečbe akútnych trombotických lézií ide najčastejšie o kombináciu perkutánnej mechanickej trombektómie a katétrom usmernenej trombolýzy. V prípade netrombotických stenóz a oklúzii, ktoré sú časté u hemodialyzovaných pacientov patrí k základnej liečbe perkutánna transluminálna angioplastika, ktorá môže byť v prípade nedostatočného efektu doplnená implantáciou stentu. Tieto metódy liečby centrálnych venóznych lézií sú efektívne, ale náchylné na skorú restenózu alebo reoklúziu vyplývajúcu z intimálnej hyperplázie. Pravidlom sú časté reintervencie s cieľom zachovania životne dôležitého dialyzačného prístupu.
