Menu

Slovenská rádiológia Ročník 1-2/2020

Pituitárna apoplexia

(1-2/2020) | Javorka V.1, Ružička L.?, Jezberová M.2, Páleník S.1, Mižičková M.1, Belan V.2, Malchárková S.?,
Malík M.1, Mikula P.1
1 Rádiologická klinika LFUK, SZU a UNB
2 Dr. Magnet s.r.o., Limbová 5, Bratislava

Pituitárna apoplexia (PA) je vzácny klinický syndróm podmienený ischemickým alebo hemoragickým infarktom hypofýzy, ktorý sa vyskytuje najčastejšie v teréne afunkčného makroadenómu hypofýzy. PA sa v mnohých prípadoch prejavuje ťažkou neurologickou, oftalmologickou a endokrinologickou symptomatológiou, ojedile s fatálnym priebehom, často vyžadaje okamžitú chirurgickú intervenciu. Cieľom nášho článku je podať prehľad súčasných poznatkov o možnostiach riešenia týchto obzvlášť závažných a bez adekvátnej liečby prognosticky nepriaznivých lézií. Kľúčové slová: pituitárna apoplexia, pituitárny adenóm  

Detail »

MR spektroskopické zobrazenie s vysokým rozlíšením u pacientov s podozrením na mozgový nádor

(1-2/2020) | Števík M.?, Zeleňák K.?, Bittšanský M.?, Kolarovszki B.?, Sýkora J.?, Vorčák M.?, Bobulová A.?,
Kubašková M.?, Michalik J.4

MR spektroskopické zobrazenie s vysokým rozlíšením (3D 1H MRSI) a absolútnou kvantifikáciou metabolitov umožňuje in vivo neinvazívne stanovenie a monitorovanie koncentrácie metabolitov v mozgu. Môže byť použité na zvýšenie senzitivity a špecificity diagnostiky a terapie mozgových tumorov. Medzi najdôležitejšie metabolity patrí cholín, ktorého koncentrácia koreluje so stupňom gliového tumoru. K ostatným dôležitým metabolitom patrí N-acetylaspartát, kreatín, myoinozitol, lipidy a laktát. 3D 1H MRSI zohráva významnú úlohu hlavne pri odlíšení low grade gliomu od high grade gliomu. Oddiferencovaní periférne sa sýtiacej lézie glioblastómu, metastázy od abscesu. Odlíšenie postradiačných zmien od recidívy tumoru. Detailné zmapovanie rozsahu tumoru predoperačne a určenie najvhodnejšieho miesta k biopsii. Kľúčové slová: mozgové metabolity, mozgový tumor, MR spektroskopia

Detail »

Cholelitiáza u novorodencov a dojčiat

(1-2/2020) | Vaňatka R.1, Kundisová A.1, Kremeňová M.2, Birková K.2, Štefunková N.1, Poláková Mištinová J.1

Cholelitiáza je v dospelom veku bežným sonografickým nálezom a príčinou zdravotných ťažkostí, avšak v detskom veku je pomerne zriedkavá. Vysoká dostupnosť a časté používanie sonografického vyšetrenia však viedli k poznaniu, že cholelitiázu nemožno ani u novorodencov a dojčiat považovať za extrémne zriedkavý nález. Práve v tomto období života sa totiž pomerne často vyskytujú situácie, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť tvorby žlčových precipitátov resp. konkrementov. Keďže tieto situácie a vplyvy sú zvyčajne len prechodné, tak nález echogénneho materiálu v cholecyste možno v novorodeneckom a dojčeneckom veku považovať za nález s dobrou prognózou a veľmi zriedkavým výskytom komplikácií. Napriek tomu treba odporúčať sonografické sledovanie týchto detí s cieľom potvrdiť spontánne vymiznutie tohto nálezu, prípadne zavčasu odhaliť možné komplikácie cholelitiázy. V našej práci v krátkosti sumarizujeme poznatky o cholelitiáze v novorodeneckom a dojčeneckom veku a pripájame kazuistiku dieťaťa s touto diagnózou. Kľúčové slová: cholelitiáza, novorodenec, dojča, sonografia

Detail »

Preventívna sonografia prsníkov u mladých žien Má zmysel?

(1-2/2020) | Behúnová Z.
Jessenius – diagnostické centrum a.s., Nitra
Prezentované na mamodiagnostickej konferencii Chyby a omyly v mamodiagnostike v Trenčíne 6.12.2019

Karcinóm prsníka je najčastejším malígnym ochorením žien, postihujúci najmä postmenopauzálne ženy. Ochorenie možno vo veľkej časti prípadov zachytiť mamografiou ešte v asymptomatickom štádiu, s následným zlepšením prognózy ochorenia, čo viedlo k zavedeniu populačného mamografického skríningu vo veľkej časti vyspelých krajín sveta, od r. 2019 sa tento skríning rozbieha aj v Slovenskej republike. Vo väčšine krajín sa mamografický skríning realizuje v cieľovej skupine žien vo veku 50 – 69 rokov, v ktorej je výskyt ochorenia i schopnosť jeho mamografického záchytu najvyššia. V mladších vekových skupinách žien je však situácia odlišná, karcinóm prsníka sa u nich vyskytuje podstatne menej často, s rýchlejším priebehom a problematickejšou diagnostikou. V mladej fertilnej žľaze má totiž mamografia zníženú senzitivitu a sonografia zas vysokú falošnú pozitivitu, pre veľký výskyt benígnych, hormonálne podmienených ložiskových zmien, ktoré sa morfologicky môžu prekrývať s malignitou. Výsledkom sonografickej prevencie je nárast počtu doplňujúcich vyšetrení, biopsií a skorších kontrol benígnych lézií na potvrdenie ich benignity. To má negatívny dopad na psychiku žien i nákladovú efektivitu takéhoto preventívneho programu, nespĺňa požadované kritérium dostatočnej prevahy benefitov nad rizikami, pre jednotlivca i populáciu. Z uvedených dôvodov väčšina odborných spoločností a expertov nedoporučuje rutinný skríning karcinómu prsníka u mladých asymptomatických žien priemerného rizika pod 40 rokov, pretože nie je efektívny, nevedie k želanému poklesu mortality a naopak vedie k neúmernej jatrogenizácii zdravých žien.

Detail »

Cholelitiáza asociovaná s liečbou ceftriaxonom u detí

(1-2/2020) | Vaňatka R.1, Kundisová A.1, Kremeňová M.2, Repáková M.2, Caňová S.2, Poláková Mištinová J.1

Ceftriaxon je cefalosporín 3.generácie, ktorý sa pomerne bežne používa v rámci antibiotickej liečby závažnejších bakteriálnych infekcií. Jedným z potenciálnych vedľajších efektov tejto liečby je precipitácia ceftriaxon-kalciových solí v lumene žlčníka resp. žlčových ciest, k čomu dochádza častejšie u detí (v porovnaní s dospelými) – a to najmä v prípade dysfunkcie žlčníka resp. pri renálnej dysfunkcii. Väčšina pacientov je asymptomatická, menšia časť pacientov vykazuje klinické príznaky (bolesti brucha, nauzea), avšak závažné komplikácie tohto stavu bývajú pozorované len veľmi zriedka. Napriek tomu je potrebné v prípade liečby ceftriaxonom na túto možnosť nezabúdať. Cholelitiáza asociovaná s liečbou ceftriaxonom u prevažnej väčšiny pacientov spontánne vymizne po ukončení liečby ceftriaxonom. Kľúčové slová: ceftriaxon, cholelitiáza, sludge, deti

Detail »

Ruptúra autológneho femoropopliteálneho bypassu pri perkutánnej transluminálnej angioplastike

(1-2/2020) | Javorka V., Páleník S., Malík M., Mižičková M., Mikula P., Ružička L.

Prítomnosť hemodynamicky významnej stenózy infrainguinálneho bypassu zásadným spôsobom ohrozuje jeho priechodnosť, trombotická oklúzia bypassu je spojená s vysokým rizikom straty končatiny. Včasná diagnostika a endovaskulárna liečba stenotizujúcich lézií bypassov výrazne prispieva k zachovaniu ich dlhodobej priechodnosti. Ako každá terapeutická metóda aj perkutánna transluminálna angioplastika (PTA) má svoje komplikácie. Cieľom nášho článku je prezentovať zriedkavú komplikáciu endovaskulárnej liečby - ruptúru autológneho femoropopliteálneho bypassu, ktorá si vyžadovala akútne riešenie. Kľúčové slová: perkutánna transluminálna angioplastika, ruptúra bypassu, stentgraft

Detail »

Aktuality v CT koronarografii

(1-2/2020) | Ondrejkovič M.1, Lukáč M.1, Čambál D.2, Klepanec A.1

Ischemická choroba srdca (ICHS) je ochorenie a najvyššou mierou morbidity a mortality celosvetovo. Zlatým štandardom v diagnostike ICHS bola dlhé roky invazívna koronarografia. CT koronarografia je neinvazívna zobrazovacia modalita na hodnotenie koronárnej anatómie a patológií. Vďaka technologickému pokroku je dnes CT koronarografia dostupné, rýchle a presné vyšetrenie s nízkou radiačnou záťažou. Toto vyšetrenie sa vyznačuje vysokou senzitivitou a diagnostickou presnosťou v porovnaní s invazívnou koronarografiou. CT koronarografia poskytuje presné zobrazenie anatómie a morfológie koronárneho riečiska, okrem toho dokáže zhodnotiť aj zloženie a rozsah aterosklerotických plátov. Podľa najnovších odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) z roku 2019 je CT koronarografia metódou voľby u symptomatických pacientov s podozrením na ICHS. Hlavná sila CT koronarografie spočíva predovšetkým v schopnosti vylúčiť prítomnosť ICHS, preto môže byť využitá u pacientov s chronickým ochorením, ako aj u pacientov v akútnom stave. V roku 2016 bol uvedený klasifikačný systém CAD-RADS, ktorého cieľom je priniesť štandardizáciu do popisovania a hodnotenia CT koronarografických vyšetrení, ako aj zlepšiť komunikáciu medzi popisujúcim a odosielajúcim lekárom. CAD-RADS klasifikácia takisto poskytuje možnosti stratifikácie pacientov na základe závažnosti stenózy s následným návrhom ďalšieho manažmentu a liečby. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o aktualitách v CT koronarografii. Kľúčové slová: ischemická choroba srdca, CT koronarografia, CAD-RADS, 2019 ESC odporúčania.

Detail »

Akútne sa rozvíjajúce intersticiálne postihnutie pľúc pri kombinovanej imunosupresívnej liečbe po alogénnej transplantácii krvotvorných buniek – kazuistika

(1-2/2020) | Rudnay M.1,2, Rjašková V.3, Farkaš D.4, Lehotská V.2

Alogénna transplantácia krvotvorných buniek predstavuje významnú a často jedinú možnosť ako dosiahnuť trvalú remisiu ochorenia u pacientov s akútnou myeloblastickou leukémiou. Ide o rizikový a pre pacienta náročný liečebný úkon, ktorý v určitej fáze vyžaduje intenzívnu a často kombinovanú imunosupresívnu liečbu. Imunosupresívna liečba je zaťažená množstvom možných vedľajších účinkov. V našej kazuistike prezentujeme prípad pľúcnej fibrózy, ktorá vznikla ako možný vedľajší účinok liečby mykofenolátom resp. kombináciou imunosupresív v kontexte pohľadu rádiológa - obraz a jeho vývoj v čase. Kľúčové slová: imunosupresia, alogénna transplatnácia krvotvorných buniek, CT hrudníka.

Detail »

Neurokutánne ochorenia

(1-2/2020) | Števík M.1, Zeleňák K.1, Sýkora J.1, Vorčák M.1, Lozan D.1

Fakomatózy, známe tiež ako neurokutánne syndrómy, sú heterogénnou skupinou ochorení, na ktorých etiológii sa v rôznej miere podieľa dedičnosť (autozomálne dominantne dedičné ochorenia). Patrí sem vyše 30 nozologických jednotiek, ktoré primárne postihujú orgány neuroektodermálneho pôvodu (centrálny neurový systém, periférne nervy, kožu), ale tiež ostatné orgány a spojivové tkanivá. V ich diagnostike majú významné postavenie rádiologické metódy. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia v tejto skupine patria neurofibromatóza 1, neurofibromatóza 2, tuberózna skleróza, Sturge-Weberov syndróm či Von Hippelov- Lindauov syndróm. Kľúčové slová: fakomatózy, magnetická rezonancia, neurofibromatóza, neurokutánny syndróm

Detail »

Torzia adnex

(1-2/2020) | Vaňatka R.1, Kundisová A.1, Janáč P.2, Daniš J.2, Poláková Mištinová J.1

Torzia adnex (adnexálna torzia, ATO) vzniká ako dôsledok rotácie cievnej stopky ovária a s tým spojenej rotácie adnex, ktorá (v závislosti od jej stupňa a trvania) vedie ku porušeniu lymfatickej a venóznej drenáže ovária až k úplnému zastaveniu jeho arteriálneho zásobovania. ATO preto predstavuje gynekologický urgentný stav, pri ktorom je v záujme záchrany viability ovária nevyhnutný včasný chirurgický zákrok. Typickými klinickými príznakmi ATO býva nešpecifická, zvyčajne náhle vzniknutá a niekedy intermitentná bolestivosť v oblasti hypogastria, nauzea a vracanie. Zobrazovacou diagnostickou metódou prvej voľby v prípade podozrenia na ATO je sonografia (USG), pri ktorej je potrebné cielene pátrať najmä po mediálne dislokovanom, edematózne presiaknutom a zväčšenom ováriu s viacpočetnými malými cystickými ložiskami/folikulmi relatívne uniformných rozmerov na jeho periférii, ktorých kontúra častokrát vytvára hyperechogénny prstenec hrúbky 1-2mm. V neskorých fázach nerozpoznanej/neliečenej ATO nadobúda ovárium v dôsledku hemoragickej infarzácie a nekrózy zreteľne nehomogénnu echogenitu. V dopplerovskom zobrazení možno niekedy pozorovať vymiznutie prípadne redukciu vaskularizácie ovária, je však potrebné zdôrazniť, že zobrazenie normálnej vaskularizácie nemôže ATO vylúčiť. Ďalším typickým USG-príznakom je „obraz víru“ vytvorený rotovanou vaskulárnou stopkou ovária a adnexálnymi štruktúrami (prítomnosť vaskularizácie v ňom môže byť spoľahlivejšia pri hodnotení viability ovária než hodnotenie vaskularizácie priamo v ováriu). Prítomná môže byť voľná tekutina v peritoneálnej dutine a tiež primárna ovariálna lézia pôvodne vedúca ku vzniku ATO. Hoci v prípade klinického podozrenia na iné príčiny bolestí brucha (apendicitída, divertikulitída, urolitiáza apod.) býva niekedy ATO zistená pri CT-vyšetrení, tak pri nejednoznačnosti USG-nálezu resp. diagnostických pochybnostiach možno najmä u mladých a gravídnych pacientiek odporúčať skôr MR-vyšetrenie (vysoko senzitívne, špecifické a bez radiačnej záťaže). V prípade zvažovania realizácie doplňujúceho MR-vyšetrenia je však nevyhnutné zvážiť časový aspekt, ktorý je pri diagnóze ATO kľúčový. Kľúčové slová: adnexá, ovárium, tuba uterina, torzia, sonografia

Detail »

Zobrazovanie u pacientov s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou

(1-2/2020) | Haršány J.1, Hoferica M.1, Rusina M.1, Haring J.2, Mako M.2, Krastev G.2, Klepanec A.1

Zobrazovacie modality hrajú kľúčovú úlohu v diagnostike a manažmente pacientov s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou. V roku 2018 na základe pozitívnych výsledkov dvoch publikácií o benefite endovaskulárnej mechanickej trombektómie u selektovanej skupiny pacientov s akútnou ischemickou CMP v rozšírenom časovom okne do 24 hodín od vzniku príznakov, došlo k zmene paradigmu z „time window“ na „tissue window“. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o súčasných jednotlivých zobrazovacích možnostiach u pacientov s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou. Kľúčové slová: CT – CT angiografia – CT perfúzia – MR

Detail »

Zobrazovacie možnosti u pacientov s dialyzačnými cievnymi prístupmi

(1-2/2020) | Rusina M.1, Haršány J.1, Hoferica M.1, Lukáč M.1, Šálek M.1, Necpal R.2, Klepanec A.1

Nárast počtu pacientov zaradených do dlhodobého hemodialyzačného programu zvyšuje nároky zdravotníckych zariadení na tvorbu a následných manažment cievnych prístupov u hemodialyzovaných pacientov. Arteriovenózna fistula (AVF) je podľa posledných odporúčaní najvhodnejší cievny prístup pre pacientov dlhodobo podstupujúcich hemodialýzu. Výber a správne technické prevedenie zobrazovania pred našitím AVF, počas jej maturácie ako aj v období hemodialýzy ovplyvňuje riziko morbitidy a mortality, znižuje pravdepodobnosť včasného zlyhania a zvyšuje sekundárnu priechodnosť AVF ako cievneho prístupu. Cieľom tejto práce je poskytnúť prehľad o zobrazovacích možnostiach u pacientov s dialyzačnými cievnymi prístupmi. Kľúčové slová: zobrazovanie, arteriovenózna fistula, maturácia, hemodialýza

Detail »

COVID-19 – interpretácia rádiologických obrazov v kontexte aktuálnych vedomostí

(1-2/2020) | Juskanič D.1, Berecová Z.2, Poláková Mištinová J.3, Pátrovič L.1, Koprda T.1, Piesecká Ľ.4

Zlatým štandardom v diagnostike ochorenia COVID-19 je dôkaz prítomnosti vírusu SARS CoV-2 pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR). RTG snímka hrudníka nie je vhodná pre iniciálnu diagnostiku COVID-19 kvôli jej nízkej diagnostickej presnosti. CT nie je metódou prvej voľby ani skríningovou metódou pre diagnostiku COVID- 19, najmä z dôvodu pomerne nízkej špecificity. Nízka špecificita CT v praxi znamená morfologické prieniky s inými pľúcnymi infekčnými aj neinfekčnými ochoreniami. CT má význam pri diagnostike v priebehu ochorenia alebo podozrení na komplikácie, respektíve ako závažný vedľajší nález iných ochorení vyžadujúcich akútnu CT diagnostiku, preto je dôležité porozumieť CT obrazom pľúc u pacientov s ochorením COVID-19, poznať typické znaky a distribúciu zmien a správne interpretovať obrazy pneumónie pri tomto ochorení v klinickom, laboratórnom a časovom kontexte. Písomná interpretácia by mala okrem popisu charakteristických zmien obsahovať aj popis ostatných kardio-pulmonálnych komorbidít a konštatovanie, či sa jedná o obraz suspektný alebo nesuspektný z prítomnosti COVID-19. CT vyšetrenie je možné vykonať jedine za predpokladu, z?e pracovisko ma? zabezpečený najvyšší stupeň ochrany. Nevyhnutnosťou je dohoda a koordinácia s indikujúcim lekárom. Medziodborová spolupráca a snaha o vzájomné porozumenie je obzvlášť v krízových situáciách kľúčom k správnemu manažmentu a zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vyliečenia pacienta. Kľúčové slová: COVID-19, CT, RTG, pneumónia, diagnostická presnosť, senzitivita, špecificita, opacita mliečneho skla

Detail »

Pituitárna apoplexia

(1-2/2020) | Javorka V.1, Ružička L.?, Jezberová M.2, Páleník S.1, Mižičková M.1, Belan V.2, Malchárková S.?,
Malík M.1, Mikula P.1
1 Rádiologická klinika LFUK, SZU a UNB
2 Dr. Magnet s.r.o., Limbová 5, Bratislava

Torzia adnex

(1-2/2020) | Vaňatka R.1, Kundisová A.1, Janáč P.2, Daniš J.2, Poláková Mištinová J.1
To Top