Temporomandibulárny kĺb v RTG, CT a MR obraze

Temporomandibulárny kĺb je jeden z najpoužívanejších kĺbov v tele, zúčastňuje sa na žuvaní, rozprávaní, prehĺtaní, zívaní a denne vykoná 1500- 2000 pohybov. Bolesti v preaurikulárnej oblasti nie sú v súčasnosti zriedkavou symptomatológiou v našich ambulanciách a pri objasnení príčin týchto bolestí sa čoraz väčší dôraz kladie na ochorenia temporomandibulárnych kĺbov. Už v roku 1934 James Costen popísal skupinu symptómov ochorenia súvisiacich s oblasťou ucha a TMK, ktoré nazval Costenov syndróm. Poruchy temporomandibulárneho kĺbu je súhrnný výraz pre celý súbor klinických ťažkostí, ktoré vznikajú určitým vzájomným prepojením medzi zubami, žuvacím svalstvom, kĺbom, priľahlými štruktúrami a psychofyziologickým stavom pacienta. Štatisticky tvorí 70 % ochorení funkčné ochorenie, ktoré označujeme ako myofasciálny dysfunkčný algický syndróm. Zaraďujeme ho medzi extrakapsulárne ochorenia, postihuje 15 – 20 % populácie a počet ochorení narastá, čím ho môžeme zaradiť medzi moderné civilizačné ochorenia. Klinické prejavy ochorenia sú bolesť, zvukové fenomény vo forme lupnutia a zmenená pohyblivosť sánky v zmysle hypermobility, kedy je kondyl pri otvorených ústach mimo kĺbnej jamky, v polohe pred tuberculum articulare a pritom býva ťahom svalov dislokovaný kraniálne.

Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením temporomandibulárneho kĺbu je osteoartrosis deformans. Vyskytuje sa asi u 25 % pacientov s kĺbnymi ťažkosťami a počet ochorení stúpa vekom. Osteoartrózu môžeme charakterizovať ako nezápalové degeneratívne ochorenie kĺbnych štruktúr, postihujúca hlavne kĺbnu chrupavku a subchondrálne kostné tkanivo. Vzniká v prípadoch, kedy nefyziologické zaťaženie temporomandibulárneho kĺbu prekročí možnosti prirodzených kompenzačných mechanizmov. Predpokladá sa, že klinickej manifestácii osteoartrózy predchádza vo väčšine prípadov luxácia disku bez repozície. Následné poškodenie kĺbnej chrupavky vedie k degeneratívnym procesom v subchondrálnom kostnom tkanive, v ktorom prevládne osteoklastická resorpcia s tvorbou drobných pseudocýst, erózií a tvarových zmien kĺbnych štruktúr, tzv. Elyho cýst. Naopak proliferatívne procesy môžu viesť k zmenám v zmysle hypertrofie kĺbnej hlavičky. V popredí klinických prejavov je bolesť, ktorá sa stupňuje pri otváraní úst, obmedzené otváranie úst, časté sú zvukové fenomény vo forme krepitácií a pozitívny rtg, CT a MR nález.

Zvyšných 5% ochorení tvoria pacienti so zápalovými procesmi, traumatickým poškodením, neopláziami a luxáciami kĺbu.

Zlomeniny sánky a zvlášť zlomeniny artikulačného výbežku sú najčastejšou traumou tvárového skeletu. Medzi najčastejšie príčiny zlomenín artikulačných výbežkov patria pády z bicykla, kolieskových korčúľ, pády na zem z výšky, autonehody, kriminálne úrazy – údery. Stále sú predmetom záujmu a neustálych diskusií pre ich následky – poruchy symetrie rastu, najrôznejších foriem artropatií a myoartropatických dysfunkčných problémov. Nerozpoznané zlomeniny môžu viesť k poruchám zhryzu, až k ankylóze – hlavne u detí. Klinické prejavy sú poruchy zhryzu, posun sánky na poranenú stranu – bolestivé, obmedzené otváranie úst, opuch a bolestivosť pred ušnicou, otvorený zhryz.

Stanovenie správnej diagnózy temporomandibulárnych dysfunkcií nemôže byť založené len na klinickom vyšetrení. V súčasnej dobe sa bez zobrazovacích metod v klinickej praxi nemožno zaobísť. CT a MRI patria medzi dôlezité vyšetrenia pri stanovení diagnózy bolesti tváre, a patria medzi dôlezité vyšetrenia už v počiatočných štádiách ochorenia.