Metódy postkatetrizačnej hemostázy pri periférnych vaskulárnych intervenciách

Pokroky vo vaskulárnej intervenčnej rádiológii ako napr. používanie stentgraftov, stentov uvoľnujúcich liečivá, mechanizmov a pomôcok na odstraňovanie trombov, embolov, prípadne aj AS plátov (zariadenia na mechanickú trombektómiu a aterektómiu), využitie intravaskulárneho ultrazvuku, meranie pulznej prietokovej rezervy, masívne používanie moderných antitrombotík, antikoagulancií a trombolytík v kardiovaskulárnej medicíne, spolu s epidémiou civilizačných ochorení (obezita, hypertenzia, ateroskleróza, DM), starnutím a polymorbiditou populácie viedli k nutnosti prolongovanej kompresie po diagnostických alebo terapeutických intervenciách s rapídnym zvyšovaním postkatetrizačných komplikácií, dyskomfortu pacienta a predĺženiu celkovej dĺžky liečby. Perkutánne uzatváracie zariadenia ponúkajú novú potencionálnu možnosť skrátenia hemostázy, času imobilizácie, resp. času po prepustenie pacienta z nemocnice po zákroku a zníženia množstva postkatetrizačných komplikácií po invazívnych zákrokoch vykonávaných arteriálnym prístupom a takisto významnú možnosť racionalizácie prevádzky. Tento článok si dáva za cieľ ponúknuť prehľad jednotlivých možností hemostázy po endovakulárnych zákrokoch perkutánnymi uzatváracími zariadeniami od ich prvej generácie až po novú druhú generáciu od klasických diagnostických procedúr, cez periférne intervencie až po použitie najsofistikovanejších uzatváracích zariadení pri liečbe ochorení hrudnej a brušnej aorty, porovnanie daných metód a naše skúsenosti a postrehy z používania jednotlivých možností navodenia hemostázy po periférnych vaskulárnych intervenciách.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
Periférne vaskulárne intervencie – Aktívna hemostáza – Pasívna hemostáza – Postkaterizačné komplikácie – Perkutánne uzatváracie zariadenia